Imunomodulácia
Imunomodulácia je cielené posilnenie imunity alebo úprava jednotlivých zložiek imunitného systému.
Imunita každého človeka je unikátna, skladá sa ako z vrodenej nešpecifickej imunity, ktorú má už dieťa pri narodení a z takzvanej získanej imunity, ktorú si každý buduje počas svojho života (podľa toho s akými ochoreniami a látkami sa v živote stretne).
To ako človek reaguje na vonkajšie podnety však môžeme ovplyvniť. Na ovplyvňovanie imunitných reakcií organizmu používame imunomodulanciá.
Za taký najstarší /klasický/ posilňovač imunity sa považuje vitamín C - kyselina askorbová. Bežná potreba vitamínu C je 95-110mg u fajčiarov 135-155mg za deň. Na posilnenie imunity ako prevenciu vírusových ochorení je potrebné zvýšiť príjem o cca 50%. Môžeme použiť komerčne prípravky s vitamínom C, alebo sa vydať prírodnou cestou a zvýšiť príjem citrusov, ale aj šípok /napr. vo forme čaju/ alebo rakytníka /čerstvých plodov, či vylisovanej rakytníkovej šťavy/. Ďalším významným zdrojom sú kvasené zeleninové produkty /kyslá kapusta, pikles/.
V dnešnej dobe je v rámci podpory imunity významne skúmaný vitamín D - hlavne jeho forma D3, ktorá má dobrú vstrebateľnosť. Vitamín D získavane predovšetkým premenou v tele pri slnečnom žiarení, to však musí mať určitú frekvenciu. Preto sa vitamín D tvorí v našich končinách len v letných mesiacoch (od konca marca do septembra) a to od cca 10hodiny do 15-16 hodiny. Predtým aj potom slnečné lúče, ktoré sú schopné tvorby vitamínu D v tele sa odrazia od zemskej atmosféry a tým pádom sa vitamín D netvorí, aj keď slnko svieti. Zároveň musí byť pokožka na ktorú dopadajú lúče neošetrená opaľovacím krémom, pretože ten tiež blokuje tieto slnečné lúče. V prípade, že sme teda na slnku bez krému vo vhodnom čase, stačí nám cca pol hodina pobytu, aby sa vytvorila dostatočná zásoba, ktorá sa ukladá v tukových vrstvách, odkiaľ sa postupne uvoľňuje do obehu. No aj tieto zásoby nahromadené v letných mesiacoch a uložené v tuku sa raz vyčerpajú. Spravidla k tomu dochádza na koncom decembra, v januári a to je aj možným dôvodom nárastu vírusových ochorení /napríklad chrípky/. Vírusy sú v tomto čase v plnej sile a naša imunita je oslabená. Je vhodné dopĺňať vitamín D v zimnom období, najlepšie vo forme kvapiek, kedy je univerzálna odporúčaná dávka 800UI/deň. Avšak podľa posledných štúdií zameraných na imunomodulačné schopnosti vitamínu D sa doporučujú dávky až 2000UI/deň u dospelých ľudí (aj pri takýchto dávkach nehrozí predávkovanie). Platí zásada, že ľudia s nadváhou majú vyššiu potrebu príjmu vitamínu D, pretože majú väčší distribučný objem a zároveň aj väčšiu potrebu tohto vitamínu. Dopĺňanie vitamínu D je vhodné spolu s vápnikom /kalciom/, pretože tieto látky sa vzájomne ovplyvňujú. A okrem imunity Vám poďakujú aj Vaše kosti.
Beta glukán je polysacharid - komplexný cukor, ktorý sa vyskytuje prirodzene v bunkových stenách húb, kvasiniek, rias a niektorých rastlín. Za najväčší prírodný zdroj sa považujú huby - konkrétne hliva ustricová a kvasinky. A práve z nich sa vyrábajú ak komerčne vyrábané preparáty, ktoré je možné kúpiť v lekárni. Huba či kvasinka sa vysuší a buď sama alebo ešte s nejakým vitamínom je súčasťou liečiva buď vo forme sirupu /hlavne pre deti/ alebo vo forme prášku a kapslí /pre dospelých/. Čo teda beta glukán v organizme robí? Pomáha aktivovať bunky imunitného systému, aby vedeli rýchlejšie zareagovať na patogénne organizmy a zároveň zlepšuje väzbu na daný patogén. To znamená že náš organizmus vďaka nim môže reagovať rýchlejšie a s väčšou silou. Výhodou je, že je to prírodný produkt a teda nemá nepriaznivé účinky na naše telo. Práve vďaka tomu ho môžu užívať aj deti od 1 roku! Či už si vyberieme konzumáciu priamo danej huby /hlivy/ alebo kvasiniek, alebo využijeme nejaký kupovaný preparát je už len na nás. Výhodou kupovaného preparátu ale je, že presne vieme aký je obsah beta glukánu v tom produkte a je vždy rovnaký. Zatiaľ či v hube či kvasinke to nevieme spoľahlivo odhadnúť. (A komu sa chce konzumovať hlivu každý deň??)
Náš prehľad imunomodulancií zakončíme ešte dvoma minerálmi - stopovými prvkami. Tými sú selén a zinok.
Selén je súčasťou proteínov /bielkovín/ v organizme a ovplyvňuje oxidoredukčnú aktivitu a rovnováhu v bunkách. Pri jeho nedostatku bunky ktoré pohlcujú patogény nemajú takú dobrú schopnosť ich "zožrať" teda pohltiť a je aj narušená tvorba protilátok.
Zinok je zas súčasťou enzýmov, ktoré slúžia telu ako "čítačka DNA" a tým ovplyvňujú prepisovanie génov. Hladina zinku teda pomáha kontrolovať imunitné reakcie zlepšuje schopnosť organizmu zničiť infikované alebo rakovinové bunky.